November 89 v mnohých ohľadoch nepriniesol Slovensku automaticky lepší spoločensko-politický systém. Najmä 90-te roky minulého storočia boli veľmi divoké a to, čo sa vtedy dialo, predurčilo vývoj na mnohé desaťročia. Aj preto sa i dnes – viac ako štvrťstoročie od revolúcie, stále darí zlodejom a podvodníkom. Polícia a súdy sa niektorými trestnými činmi buď odmietajú zaoberať, alebo im potrestanie páchateľov trvá pridlho. Alebo ako to býva už zvykom – konštatujú, že skutok sa nestal. Určité prvky mečiarizmu sú preto jednoducho v našej spoločnosti stále prítomné a to ako na celoštátnej, tak i regionálnej a lokálnej úrovni a spoločnosť sa s nimi dodnes postupne vyrovnáva.

V posledných týždňoch preto opäť rezonovala téma zločinov z obdobia vlády Vladimíra Mečiara. Ukazuje sa, že vo verejnosti stále vrie túžba po spravodlivom vyrovnaní sa s minulosťou. Pamätáte sa na to, ako mečiarovský parlament nezákonne zbavil Františka Gauliedera poslaneckého mandátu? Len preto, že si dovolil kritizovať vtedajšie praktiky mocenskej elity. Navyše, nikdy sa netajil názorom na únos syna prezidenta Michala Kováča. Tvrdil, že ho má na svedomí SIS. O to čudnejšia sa javí jeho nezmyselná smrť na vlakových koľajniciach. Dnes, keď sa opäť vďaka filmu Únos diskutuje o Mečiarovych amnestiách a ľudia žiadajú ich zrušenie, je smrť jedného z dôležitých svedkov viac ako zvláštna... František Gaulieder sa angažoval aj na komunálnom poli v Galante, kde mal tiež veľa nepriateľov.

lebo mám pripomínku pro mjestský úrad v Stupavje alebo pro poslancú.
V celej spoločnosti pomerne často rezonujú rôzne kauzy spojené s developermi, korupciou a protekcionizmom, pri čom sa deklaruje transparentné konanie vo verejnej správe. Mesto Stupava nie je v rámci Slovenska ostrovom, kde všetko funguje ako švajčiarske hodinky.

Poniektorí  zo Stupavčanov vedia, že sa zúčastňujem prakticky všetkých rokovaní mestského zastupiteľstva od decembra roku 2007. Tým pádom mám určitý prehľad o dianí v meste cez 3 volebné obdobia (pp. Žiak, Slezák, Maroš).
Občas sa na ulici stretnem s niektorými občanmi, ktorí vyjadrujú nespokojnosť s niektorými aspektmi mesta a vyzývajú ma: „povjedz im tam“, že je zlé to, alebo ono. Sami neurobia potrebný krok. To by však nebolo to najhoršie. Hlavným nešťastím je komunikácia a vyjadrovanie názorov na dianie v meste prostredníctvom sociálnej siete Facebook, kde za príslušnou osobou sa môže skrývať anonym, ktorý rozdúchava vášne a nenávisť. Objavujú sa aj názory, že poslanci by mali navštevovať Facebook a reagovať na diskusiu, alebo chodiť neustále po meste a mapovať situáciu. Tieto názory vychádzajú spravidla od občanov, ktorí aktívne používajú Facebook a neuvedomujú si, že aj poslanci sú len ľudia so svojim zamestnaním, rodinami a tomu zodpovedajúcimi starosťami. Niekedy mi to pripadá tak, že poslanec po príchode domov by sa mal rýchlo najesť, vynadať deťom, aby poslúchali matku a mal by sa vybrať do mesta hľadať výtlky, chátrajúce chodníky, neodhrnutý sneh, pýtať sa ľudí na ulici čo by chceli a večer, po návrate domov by si mal sadnúť k počítaču a zúčastniť sa neplodnej diskusie na Facebooku.
Asi každý súdny človek uzná, že takto sa fungovať nedá.

V Stupave sa rozmáhajú výpalnícke praktiky. A mestský úrad ich podporuje alebo minimálne ticho toleruje. Svoje o tom vedia ľudia, ktorí si kúpili pozemky na Ulici Sama Tomášika. Na vlastnej koži zažili vydieranie developerom, nečinnosť úradov a aj zavádzanie primátora Romana Maroša.
Poďme ale pekne po poriadku.
Developer, od ktorého si ľudia kúpili pozemky na Ulici Sama Tomášika, tam postavil aj cestu. V zmluve o budúcej zmluve s mestom Stupava sa zaviazal, že po dokončení ju odovzdá mestu. Túto stať majú v zmluvách aj ľudia, ktorí si na ulici kúpili pozemky. Od začiatku teda bolo jasné a nespochybniteľné, že cesta bude verejnou komunikáciou keďže samotný projekt, stavebné rozhodnutie a kolaudácia bola na verejnú miestnu komunikáciu. Avšak, ako to v Stupave býva, realita je napokon iná. Pôvodný developer preniesol všetky práva a povinnosti na firmu BV Group a jej konatelia začali špekulovať. „Všetkým vlastníkom pozemkov poslali list, že chcú 3600 eur za právo prejazdu touto cestou. Keď si zoberiete, že je tam asi 70 rodín, krát 3600 to  máte 252 000 eur vlastne za nič. Jednoducho si z toho spravili biznis plán,“ povedal nám jeden z rozhorčených občanov, ktorý sa v tejto problematike angažuje.

- bez súhlasu zastupiteľstva
Mestský úrad v Stupave už niekoľko rokov platí právnu firmu, ktorej z peňazí stupavských daňových poplatníkov prichádzajú na účty tisíce eur. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby  táto právna firma bolo vybraná na základe transparentného výberového konania s účasťou viacerých uchádzačov, ktorí zvyšujú kvalitu a znižujú cenu,  a ak by bola istota, že je to naozaj najvhodnejšia právna firma, ktorej záujmy nie sú prepojené so záujmami niektorých developerov pôsobiacich v Stupave. Avšak túto istotu ani zďaleka nemáme. Firmu si totiž mesto najalo na základe nejasných kritérií – nevybralo ju vo výberovom konaní. Navyše, poslancom sa jej služby zdali predražené. V predošlých rokoch si totiž účtovala 48 tisíc eur ročne, čo je 4 tisíc mesačne! „Najviac nám ale prekážalo, že sa na výber právnej firmy nerobilo výberové konanie. Preto sme prvý raz pred takmer dvoma rokmi – ešte v máji 2015 – zaviazali primátora, aby s firmou ukončil zmluvu a vyhlásil výberové konanie na novú právnu firmu, ktorá zabezpečí externé právne služby mestu. Prisľúbil, že tak spraví ku koncu júna 2015,“ vysvetľuje poslanec Štefan Haulík.  Primátor už ale vtedy záväzok, ktorý dal mestskému zastupiteľstvu, nesplnil. Nielenže zmluvu s právnou firmou neukončil, ale dokonca s ňou podpísal novú a to od augusta 2015!

IAD je individuálna automobilová doprava  a nadpis som naschvál zvolil trochu nejednoznačný, niečo ako „Francúzsko porazilo Nemecko“. Lebo IAD a MHD spolu súvisia ako spojené nádoby, pokiaľ kanál medzi nimi funguje a je obojcestný. Len nikto presne zatiaľ nevie, ako sa navzájom budú ovplyvňovať v budúcnosti v Stupave. Málo sa o MHD hovorí a ešte menej robí. Temer pred rokom sme uverejnili článok „Skolabovaný Pankrác“ – o dátume, kedy doprava zo Stupavy do metropoly prvý raz skolabovala do permanentných kolón. Potom prišiel oddych - letné prázdniny - a po nich sa znova začal dopravný masaker s novým školským rokom. Po niekoľkých týždňoch dlhokánskych nervóznych kolón sa situácia začala nenápadne a postupne upokojovať. Dnes znova cestujeme znesiteľne  - síce na hranici kapacity– ale z jej spodnej strany. Zatiaľ sa to ešte dá vydržať, ale neznamená to, že kolaps je odvrátený – Záhorská Bystrica práve oslávila zdvojnásobenie počtu registrovaných obyvateľov – a veselo stavia ďalej. Stupava má už hádam 18. tisíc skutočne bývajúcich, alebo ich určite bude mať koncom tohto roka – a Marianka s Borinkou tiež vyzerajú ako jedno veľké stavenisko.