Kauza Polygón už hádam nebude traumatizovať Stupavčanov

​Neuveriteľných 17 rokov sa ťahá kauza, ktorá Stupavu takmer pripravila o lukratívne pozemky na konci mesta smerom na Malacky, a dovolila v meste neriadenú výstavbu. Slovo takmer je na mieste, pretože len vďaka neoblomnosti časti poslancov súčasného mestského zastupiteľstva sa po dlhých a náročných rokovaniach napokon mesto a developer dohodli na podmienkach vzájomného vysporiadania. Po vyše roku tak vyhoveli vôli obyvateľov mesta, ktorú obyvatelia jasne deklarovali na minuloročnom historicky prvom verejnom zhromaždení občanov. Zástupcov samosprávy vtedy požiadali, aby okrem iného  zabezpečili, že „investícia mesta spočívajúca vo vklade pozemkov bude zhodnotená s prihliadnutím na súčasnú  trhovú hodnotu pozemkov a podielu mesta na tejto investícii“, a aby mesto pri snahe o dohodu s investorom dbalo na finančné, dopravné a environmentálne záujmy Stupavčanov. Z veľkej časti by toto  mala deklarovať aktuálna „Dohoda o spoločnom postupe pri vysporiadaní sporných vzťahov“ medzi mestom Stupava a spoločnosťou Becep, ktorá je v súčasnosti vlastníkom 80-percentného balíku akcií v Polygóne. Dohodu už schválilo mestské zastupiteľstvo a čaká sa už len podpisy zmluvných strán. Dobrou správou je, že  mestu sa vráti 8.833 m2 stavebne využiteľných pozemkov (z celkového počtu 41.072 m2), 670 m2 stavebne využiteľných pozemkov po prekládke VN, 8.686 m2 pozemkov v ochranných pásmach a takmer 12.000 m2 pozemkov tvoriacich v lokalite cesty a chodníky.  Za pozemky, ktoré sú už teraz zastavané  získa samospráva finančnú kompenzáciu vo výške 100,-EUR/1 m2 pozemku.  
Kauza Polygón má korene v roku 2000, keď vtedajší zástupcovia mesta spolu s Občianskym združením pre bezpečnosť cestnej premávky založili akciovú spoločnosť Polygón Stupava. Kto vie, aké boli pohnútky vtedajších otcov mesta, keďže pristúpili na evidentne nevýhodnú zmluvu? Ak tou pohnútkou bola investícia v sľubovanej výške cca 100 mil. Sk, ktorú mal priniesť druhý akcionár,  je zvláštne, že mesto nepožadovalo reálne záruky a právne garancie na to, aby k tomu naozaj došlo. Mesto Stupava totiž vložilo do tejto obchodnej spoločnosti pozemky v celkovej výmere 133.054 m2, ktorých trhová hodnota podľa znaleckého posudku predstavovala sumu 14.743.080 vtedajších slovenských korún. Napriek skutočnosti, že mesto Stupava vložilo do spoločnosti Polygón Stupava, a.s. takmer 100 percent celkového majetku, malo v spoločnosti podiel len vo výške 20 percent! Zvyšok pripadol súkromníkovi. Medzi samosprávou a väčšinovým akcionárom boli preto od začiatku spory, ktoré vyvrcholili, keď väčšinový vlastník bez súhlasu mesta   na jar v roku 2015 zmenil stanovy Polygónu a previedol vlastnícke práva k pozemkom na tretie subjekty. „Súčasný primátor Roman Maroš a jeho úrad sa ku kauza stavia od začiatku mimoriadne zvláštne. Napriek tomu, že mu mestské zastupiteľstvo  uložilo, aby podal na súd žalobu, odmietol to. Podľa nás je totiž právny úkon – založenia obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. neplatný a to  z dôvodu neplatnosti vkladu pozemkov do základného imania tejto spoločnosti. Chceli sme tiež, aby primátor žiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa zabránilo ďalšiemu prevodu predmetných pozemkov. Napokon síce predmetnú žalobu po  takmer siedmych mesiacoch  podal, no veľmi skoro (po mesiaci) ju zo súdu aj stiahol. Jeho konanie je absolútne nepochopiteľné,“ vraví poslanec Štefan Haulík, ktorý  na kauzu po nástupe nového zastupiteľstva upozornil. Spolu s  väčšinou mestského zastupiteľstva  inicioval rokovania s predstaviteľmi Becep-u a dospeli k spoločnému kompromisnému riešeniu situácie. Navrhovaná dohoda dáva reálne záruky a právne garancie, že mestu sa navrátia pozemky vo výmere minimálne 20 percent plochy vložených pozemkov  do Polygónu. V prípade, ak je na pozemkoch realizovaná investičná výstavba získa aspoň adekvátnu finančnú kompenzáciu. Mesto  podľa návrhu dohody by malo dostať  323.000 eur, ktoré investor pošle na jeho účet najneskôr do 30. apríla budúceho roka. Zvyšné pozemky, na ktorých sa ešte nestavia, dohoda rozdelila na tri skupiny, podľa bonity, a mesto z nich časť získa späť do svojho vlastníctva. „Je to momentálne najlepšia dohoda, aká sa za danej situácie dala dosiahnuť. Je to kompromis, ktorý však napráva aspoň časť neprávostí z minulosti,“ uzatvára Štefan Haulík. 
 

---