IAD je individuálna automobilová doprava  a nadpis som naschvál zvolil trochu nejednoznačný, niečo ako „Francúzsko porazilo Nemecko“. Lebo IAD a MHD spolu súvisia ako spojené nádoby, pokiaľ kanál medzi nimi funguje a je obojcestný. Len nikto presne zatiaľ nevie, ako sa navzájom budú ovplyvňovať v budúcnosti v Stupave. Málo sa o MHD hovorí a ešte menej robí. Temer pred rokom sme uverejnili článok „Skolabovaný Pankrác“ – o dátume, kedy doprava zo Stupavy do metropoly prvý raz skolabovala do permanentných kolón. Potom prišiel oddych - letné prázdniny - a po nich sa znova začal dopravný masaker s novým školským rokom. Po niekoľkých týždňoch dlhokánskych nervóznych kolón sa situácia začala nenápadne a postupne upokojovať. Dnes znova cestujeme znesiteľne  - síce na hranici kapacity– ale z jej spodnej strany. Zatiaľ sa to ešte dá vydržať, ale neznamená to, že kolaps je odvrátený – Záhorská Bystrica práve oslávila zdvojnásobenie počtu registrovaných obyvateľov – a veselo stavia ďalej. Stupava má už hádam 18. tisíc skutočne bývajúcich, alebo ich určite bude mať koncom tohto roka – a Marianka s Borinkou tiež vyzerajú ako jedno veľké stavenisko.

Stupave chýba dostatočná infraštruktúra služieb, okrem iného aj možnosť pohodlne nakupovať a vybrať si, v ktorom obchode necháme svoje peniaze. „Hainburg má približne 6 tisíc obyvateľov a z obchodných reťazcov sú zastúpené: Billa 2x, Hofer 2x, Lidl, Penny a Spar. Stupava má dva krát toľko   obyvateľov a z obchodných reťazcov je zastúpená len jedna Billa,“ rozhorčene upozorňuje obyvateľ Stupavy Peter Rehorovský. „Niekedy mám pocit, že Stupava je nejaká zabrzdená. Pre mňa je to nepochopiteľné, veď je blízko pri Bratislave, ale pripadá mi to tu ako niekde v poslednej dedine. Nemyslím si, že sú tu neschopní a nerozmýšľajúci ľudia. To určite nie. Nerozumiem však tomu, ako je možné že za tie dlhé roky sa tu neurobilo nič také, čo by vzbudilo pozitívnu pozornosť svojou originalitou alebo zaujímavosťou. Nechcem porovnávať Hainburg so Stupavou. Tam je väčšia kúpna sila. Ja dám príklad zo Slovenska. Vráble sú porovnateľné rozlohou a počtom obyvateľov (ako Stupava pred 10 rokmi – pozn. red.). Majú tam Lidl, Kaufland, Tesco aj Billu. Čo dodať?“  dopĺňa ďalší aktívny Stupavčan Peter Kubička.

Stres, hodinové státie v dopravnej zápche, nervózni motoristi a občas aj boj o život. Rána v Stupave bývajú pre mnohých obyvateľov naozaj adrenalínové. Poznajú to asi všetci motoristi, ktorí musia opúšťať domovy v rannej špičke. „Ráno zažívam v prvom rade stres. Keď totiž nevyrazíme na čas, teda do 7.00, tak môžeme s pravdepodobnosťou blížiacou sa k 90% očakávať problémy. Prvým cieľom a súčasne problémom vodiča v Stupave je dostať sa na hlavnú cestu (Hlavná, Hviezdoslavova), čo si vyžaduje dávku odvahy, pretože stále hrozí riziko kolízie. Ak sa nám to aj podarí, stále nie sme celkom „za vodou“, pretože na ceste na nás čakajú kruhové  objazdy, kde sa z hlavnej cesty stáva vedľajšia. Napríklad dnes ráno sme vyštartovali o 7:10 a medzi Záhorskou Bystricou a Lamačom sme sa pohybovali v obrovskej kolóne vozidiel. Ale aspoň sme sa hýbali. Bola to "normálna" zhustená premávka bez dopravnej nehody na ceste. Občas sa ale stane, že sme nútení zbystriť pozornosť. To vtedy, keď sa v spätnom zrkadielku objaví motorové vozidlo cítiace potrebu za každú cenu predbehnúť iné vozidlá jazdiace v súvislej kolóne. Chápem, niekto skáče z mostov, niekto do vodopádov a iní si hneď zrána zvyšujú dávku adrenalínu takto. Len tí prví riskujú svoj vlastný život na rozdiel od tých druhých,“ opisuje s iróniou v hlase Stupavčan Jozef Zelenák. Ráno do práce cestuje autom, pretože okrem seba, vezie do Bratislavy aj deti, ktoré tam navštevujú školu. Je to preňho jednoduchšia a lacnejšia možnosť ako jazdiť verejnou dopravou.

Že nám cesta autom cez Stupavu trvá v istých hodinách aj 15 minút to už nie je žiadne nóvum a dokonca si na to už začíname zvykať. Ešteže prišli prázdniny a môžeme si trošku vydýchnuť. No nebolo tomu tak vždy. Mesto bolo v ktorúkoľvek hodinu v zásade bez problémov prejazdné. Keď som kandidoval na post poslanca mestského zastupiteľstva, mal som v merku aj túto otázku. Riešenie sa ponúkalo v dvoch častiach. Prvá je vybudovanie prejazdu cez Štúrovu ulicu, ako spojnicu medzi Železničnou a Devínskou cestou, čo by pomohlo vodičom, ktorí cestujú do VW, resp. chcú sa dostať cez Devínsku novú Ves alebo Dúbravku do centra Bratislavy alebo na diaľnicu v smere na Bratislavu, či Brno. Druhou časťou je kruhový objazd pred Stupavou blízko benzínovej pumpy Jurki s prípojom na Mariánsku ulicu “poza humná“, tzv. Mástsky obchvat. Táto komunikácia by odľahčila Hlavnú ulicu a jej prípojky - Školskú ulicu a Nám. Sv. Trojice.

Pamätný dátum záhorského developingu
12. máj 2016 - tento deň bude pamätný, ale pravdupovediac, čakal som ho až niekedy na Deň zelá r. 2018. Bol to môj odhad termínu kedy doprava týmto smerom definitívne skolabuje do permanentných kolón, aké sú už známe zo smeru na Šamorín. Kritérium bolo jednoduché:  ak sa vyskytne týždeň s 3 dňami totálnej zápchy všetkými tepnami smerom na SZ od Bratislavy. To sa stalo 12.5.2016 - bol to po pondelku 9.5. a strede  11.5 -  štvrtkový Pankrác 12.5, kedy tento jav nastal. Gratulujme si! Konečne hlúposť a chamtivosť zvíťazila nad zdravým rozumom a inteligentným plánovaním aj na Záhorí. Cesta na Patrónku trvala od 45 min. až do 1 hodiny - podľa toho, kedy som do dopravnej skrumáže vletel - čiže až o pol - trištvrte hodiny viac ako normálne. A použil som - na rozdiel od väčšiny cestujúcich - nie vlastné auto, obsadené štatisticky 1,1 osobou, ale autobus regionálneho dopravcu Slovak Lines.
Iste aj Stupavčania, ktorí nikam ráno necestujú, si pochvaľujú zapchatú Hlavnú ulicu, kedy sa atmosféra sviežeho rána prudko zmení na klímu zle vetranej garáže a nekonečný rad plechových oblúd dáva jasne najavo, že človek na vlastných nohách tu nemá čo robiť.

Stupavská dopravná infraštruktúra praská vo švíkoch – nečudo – veď bola ušitá pre nejakých 8000 obyvateľov a teraz ich musí zvládnuť o 50% viac. Ľudia by aj radi chodili peši, či na bicykli, keby mali k dispozícii bezpečné chodníky. Málokde sú - typická je situácia na Cintorínskej ulici – kedysi nad ňou bolo len pár domov, nevadilo, že je úzka a bez chodníkov, no dnes je situácia diametrálne odlišná. Nad starým cintorínom vznikla celá mestská štvrť Kremenica s desiatkami nových ulíc a stovkami nových domov. Iba táto ulica vyzerá stále ako kedysi – bez chodníka. A keď si uvedomíme, že Cintorínska je najlepšou skratkou pre nových obyvateľov na Námestie Svätej Trojice a denne tam prejde množstvo áut, je zarobené na veľký problém. „Je to naozaj na hrane. Veľké SUVy tu jazdia nebezpečne a nieto sa pred nimi kam schovať – jedine uskočiť do zelene alebo pred bránku jedného z piatich domov oproti cintorínskemu múru.“ povedala nám mladá Stupavčanka s kočiarom. Hlavná dopravná tepna je síce vedľajšia Karpatská, ale keď chcete ísť pár sto metrov peši na Námestie Svätej Trojice, napríklad z Kvetnej, Lúčnej, či Gaštanovej ulice – máte problém. Karpatská ulica má chodník len na jednej strane a Cintorínska žiadny. Navyše na vozovke, ktorá má šírku len asi 3 metre, neustále pribúda áut. A tiež chodcov a cyklistov, čo nie je dobrá situácia.

počas špičky v Stupave a ochránil naše deti!
Každý, kto býva v Stupave a ráno cestuje do práce, to pozná. Situácia okolo Hlavnej a Školskej ulice a Námestia svätej Trojice je v dopravnej špičke neúnosná! Pritom riešení je viacero. Napríklad už len zavedenie školského autobusu by situáciu mohlo výrazne zlepšiť!

Školský bus
„Je pochopiteľné, že rodičia majú obavy o svoje deti a chcú, aby sa do školy dostali bezpečne. Najmä tí, ktorí majú malých školáčikov na prvom stupni, ich privážajú do školy autami. Všetci naraz – na 7:45. A to potom spôsobuje zápachy. Spravili sme si prieskumu a zistili sme, že v intervale asi 20 minút sa pri škole zastaví priemerne 200 áut! Školská ulica je navyše hlavnou prípojnou komunikácia pre novovzniknuté štvrte pod Kremenicou. Výsledkom tohto všetkého je hrozný chaos v rannej doprave,“ vysvetľuje predseda dopravnej komisie Martin Smeja. Školský autobus by samozrejme nevyriešil všetky problémy dopravy v našom krásnom meste, ale určite by zjednodušil dopravnú situáciu v pracovné dni medzi 7:30 a 8:00. „Bol by to začiatok mestskej verejnej dopravy v Stupave. Bezpečne by dopravil deti a pedagógov do a zo školy v špičke. Bezpečnosť je totiž hlavný dôvod, prečo rodičia vozia svoje deti autami. A je to začarovaný kruh: čím je viac áut, tým viac rodičov sadá do auta, aby odviezlo svoju ratolesť až pred školskú bránu – a tým je viac áut,“ dodáva Martin Smeja s tým, že autobus by školákom a pedagógom slúžil aj mimo špičky a mali by tak možnosť flexibilnej dopravy v rámci vyučovacích aktivít. Mohli by častejšie navštevovať miesta podpajštúnskeho regiónu či ZOO v Bratislave.

Nadšení rodičia
Aktivisti spravili aj prieskum medzi rodičmi, v ktorom sa pýtali, ako by školský autobus vnímali a koľko sú doň ochotní investovať. „Podporujem tieto služby. Bol by to veľký prínos a pomoc pre rodičov.“ „Je to dobrý nápad.“ „Túto možnosť maximálne vítam!“ Takto zneli najčastejšie poznámky zo strany Stupavčanov. „Z prieskumu bolo jasné, že rodičia chápu problém zhustenej dopravy v špičke a chcú s tým niečo robiť. Vyšlo nám, že sú ochotní za autobus platiť v priemere okolo 10 eur na žiaka mesačne. Našli sa aj takí, ktorí by dali viac. To však celkom nestačí, tak sme zisťovali, aké sú možnosti dofinancovania tejto služby,“ dodáva Martin Smeja zo Stupava nahlas. Spolu s kolegami už pred rokmi urobili analýzu a rokovali s prepravcami, dokonca oslovili možných sponzorov tohto projektu. Výsledkom je, že okrem príspevkov od rodičov by školský autobus musel dostávať aj dotácie. Nejde o žiadnu závratnú sumu, stačilo by niekoľko stoviek eur mesačne. Na dofinancovaní by sa mohli spolupodielať mesto, Bratislavský samosprávny kraj a prípadní sponzori. Keď to ide v Modre, ktorá je menšia ako Stupava, prečo by to nešlo aj u nás? Je načase projekt oprášiť!  

Ak máte doma žiaka/žiačku, ktorá navštevuje Základnú školu kpt. J. Nálepku v Stupave – alebo túto jeseň v nej budete mať prváčika – tak pre Vás je určený webový dotazník Školský bus v Stupave. Skúste ho vyplniť alebo poslať Váš názor do našej redakcie e-mailom.