Ako ďalej s ČOV?
Čistiareň odpadových vôd v Stupave je v nevyhovujúcom stave a už tento rok potrebuje nevyhnutné investície. Problémom však sú aj samotní obyvatelia, ktorí svojím správaním upchávajú kanalizáciu. Ak sa niečo ihneď nezmení, môže sa to naozaj zle skončiť.
 
Čistiareň odpadových vôd v Stupave je po rekonštrukcii, no potrebovala by ďalšie investície. Zatiaľ situácia nie je katastrofálna, no už o rok môže byť toto konštatovanie opačné. „ČOV Stupava bola rekonštruovaná v rámci európskych fondov a z časti samotným mestom Stupava. V roku 2010 boli ukončené rekonštrukčné práce  a v roku 2011 bola ČOV daná do skúšobnej prevádzky. Od roku 2013 sme v trvalej prevádzke kapacitne pre 18.000 EO (ekvivalentných osôb, pozn. red.). Momentálna situácia je za rok 2016 podľa výpočtu BSK5 na prítoku  9.706 EO (pri celkovom počte obyvateľov v roku 2016:  11.217). Z hľadiska prietoku splaškových odpadových vôd je to už horšie, kapacita prietoku je stanovená na maximálne 1.040.000 m³ ročne a pri prietoku 924.727 m³ za rok 2016 je vidno, že sme tesne pod povolenou hranicou,“ vraví vedúci ČOV Stupava Ján Lachkovič

Stupave chýba dostatočná infraštruktúra služieb, okrem iného aj možnosť pohodlne nakupovať a vybrať si, v ktorom obchode necháme svoje peniaze. „Hainburg má približne 6 tisíc obyvateľov a z obchodných reťazcov sú zastúpené: Billa 2x, Hofer 2x, Lidl, Penny a Spar. Stupava má dva krát toľko   obyvateľov a z obchodných reťazcov je zastúpená len jedna Billa,“ rozhorčene upozorňuje obyvateľ Stupavy Peter Rehorovský. „Niekedy mám pocit, že Stupava je nejaká zabrzdená. Pre mňa je to nepochopiteľné, veď je blízko pri Bratislave, ale pripadá mi to tu ako niekde v poslednej dedine. Nemyslím si, že sú tu neschopní a nerozmýšľajúci ľudia. To určite nie. Nerozumiem však tomu, ako je možné že za tie dlhé roky sa tu neurobilo nič také, čo by vzbudilo pozitívnu pozornosť svojou originalitou alebo zaujímavosťou. Nechcem porovnávať Hainburg so Stupavou. Tam je väčšia kúpna sila. Ja dám príklad zo Slovenska. Vráble sú porovnateľné rozlohou a počtom obyvateľov (ako Stupava pred 10 rokmi – pozn. red.). Majú tam Lidl, Kaufland, Tesco aj Billu. Čo dodať?“  dopĺňa ďalší aktívny Stupavčan Peter Kubička.

Hody, jarmoky, vinobrania... Bez tých by ani nebola jeseň. Stupava je ale aj v tomto originálna - hody majú všade, no Dni zelá máme len my. Chýr o tejto skvelej akcii, no najmä o stupavskej kapuste, ktorá je podľa nás najlepšia na Slovensku aj v celej Európe, i tento rok prilákal do Stupavy tisíce ľudí z rôznych kútov Slovenska a blízkeho zahraničia. Bolo nám síce tesno, ale  všetci to prešli mávnutím ruky. Návštevníci aj domáci mali dobrú náladu, zabavili sme sa, zasúťažili si a opäť si potvrdili, že niet nad kapustu z nášho mesta
Súťaž vo varení kapustnice
Dni zelá ponúkajú skvelé jedlo, hudbu, súťaže, zábavu, kolotoče... A ochutnávku surovej stupavskej kapusty od rôznych pestovateľov a v neposlednom rade aj dobrôt z kapusty. K tým bezpochyby patrí kapustnica a aj toho roku bola súčasťou podujatia súťaž vo varení kapustnice. Zapojilo sa aj OZ Stupava nahlas a tešilo nás, že naša kapustnica ľuďom veľmi chutila. Mimochodom, varili ju výlučne chlapi! „Je vynikajúca.“ „Zatiaľ horúca, ale vonia fantasticky“. „Lepšiu som nejedla.“ Takto ju v ankete chválili všetci, ktorí ju ochutnali. „Je tam veľa hríbov, z čistej prírody, z Podpoľania. Kapusta je stupavská, inak by to ani nešlo! Mne sa Dni zelá páčia, je tu veľa ľudí, Stupava je slávna. A tento rok všetko vyšlo ešte lepšie ako po iné roky,“ povedal pán Stanislav Voda, neúnavný aktivista a hubár, ktorý sa postaral o dôležitú zložku našej výbornej kapustnice.

(O ďalších absurdných obštrukciách v  Stupave)
Kde bolo tam bolo, bolo raz mesto Stupava, ktoré kašľalo na turistov a propagáciu mesta. Nemalo dostatok materiálov o meste, ale jeho vedeniu to nijako neprekážalo. Turistom áno a veľmi. Vždy keď Stupavu navštívili, zháňali informačné materiály a mapku mesta, no nezohnali. Keďže tento stav trval naozaj dlho, jedného dňa Stupavčanka, ktorá v meste podniká, si povedala, že stačilo, a že to napraví. Nič za to nechcela, všetko plánovala realizovať z vlastných peňazí... Od mesta sa však veľkej vďaky za to, že supluje jeho prácu, nedočkala. Naopak, už mesiace bojuje s úradom, aby povolil niečo, čo by malo byť automatické.

Stupave sa bude dariť vtedy, keď bude príťažlivým miestom pre život a podnikanie, pre aktívne trávenie voľného času aj často vyhľadávaným miestom pobytu turistov. Avšak dnes si ľudia môžu vyberať z obrovskej konkurencie atraktívnych adries, pričom navštevujú najmä tie, kde „je to pekné a (niečím) lákavé“. Lákavosť má spojitosť so zážitkami, peknota má čo do činenia s čistotou, úhľadnosťou, estetikou a farebnosťou. Ako je to teda v súčasnosti s našim mestečkom ?
Láka a priťahuje ?

Hazard je pliaga. O tom asi nepochybuje nik. V posledných rokoch sa o nebezpečenstve gamblerstva hovorí viac, ako kedysi a neustále sa objavujú nové a nové iniciatívy na zrušenie herní a výherných automatov. V Národnej rade je opäť diskusia na túto tému, skupina poslancov chce zmeniť legislatívu. Zatiaľ je však možnosť zrušiť hazard na samosprávach. Sabinov, Nemšová, Humenné to už urobili, mnohé mestá sa na to chystajú. V Bratislave sa napríklad pod zákaz hazardu podpísalo už 125 tisíc ľudí! Ako by dopadla podobná petícia v našej Stupave?


Vek gamblerov sa znižuje
Podľa českej analýzy prepadá závislosti na hraní stále viac ľudí a v stále nižšom veku. Najvyššiu mieru rizika vzniku problémového hráčstva vykazujú mladí hráči medzi 15 a 24 rokmi! A k hraniu sa dostávajú už tínedžeri, asi 30 percent detí medzi 15-tym až 17-tym rokom už má skúsenosti s hazardnými hrami. Je veľmi pravdepodobné, že keby sa robila takáto štúdia na Slovensku, výsledky by asi veľmi rozdielne neboli. O tom, aké je gamblerstvo strašné pre „pacienta“, ale aj pre celú jeho rodinu sa už toho popísalo viac ako dosť. Mnoho príbehov, príkladov... Aj preto, že táto téma už  nie je tabu tak ako v minulosti, stále viac miest sa rozhoduje, že hazard jednoducho na svojom území nebude tolerovať. Načo zbytočne pokúšať labilných ľudí? Väčšina odborníkov upozorňuje, že obmedzenie dostupnosti výherných zariadení patrí medzi najdôležitejšie opatrenia na zníženie počtu patologických hráčov.