Developer versus občan

alebo pravda o daňovej politike mesta Stupava.

Daňová politika každého mesta, či obce je jednou z najfrekventovanejších otázok, ktorá priťahuje pozornosť odbornej aj laickej verejnosti. Optimálna a vhodne zvolená daňová politika, je totiž taká politika, ktorá vzhľadom na podmienky mesta, prináša pre mesto a jeho obyvateľov čo najviac pozitívnych efektov a čo najmenej efektov negatívnych. 
 
Primátorom navrhované zvýšenie daní
V podmienkach Stupavy sa v tomto volebnom období diskusia o daniach preniesla na pôdu mestského zastupiteľstva prvýkrát v roku 2015, kedy na svojich posledných dvoch rokovaniach v danom roku mestské zastupiteľstvo vďaka našim poslancom z koalície „Spolu za Stupavu“ dva krát zamietlo návrh na zvýšenie daní z nehnuteľností, ktorý bol predložený zo strany primátora mesta. Primátorom mesta predložený materiál k zvýšeniu daní navrhoval zvýšiť sadzby dane z bytov zo sumy 0,2 €/1 m2 na sumu 0,6 €/1m2 (teda na trojnásobok pôvodnej hodnoty), sadzby dane za nebytový priestor zo sumy 2,0 € /1m2 na sumu 6,0 €/1m2 (teda opätovne na trojnásobok pôvodnej hodnoty), a sadzbu dane zo stavieb na bývanie a stavieb na poľnohospodársku produkciu zo sumy 0,2 €/1m2 na sumu 0,4 €/1m2 (teda na dvojnásobok pôvodnej hodnoty).
Zaujímavosťou tohto návrhu bolo to, že navrhovaná sadzba dane zo stavebných pozemkov (teda dane, ktorú väčšinou platia developeri) sa mala meniť len z hodnoty 1,2 % na hodnotu 1,3 %, teda len o cca 8,3 %. Stručne povedané, zo strany primátora mesta tu bola snaha väčšinu daňovej záťaže mesta preniesť z pliec developerov na plecia občanov - majiteľov bytov, rodinných domov a poľnohospodárskych stavieb.

---

Od konca roka 2015 do novembra 2016, teda takmer 11 mesiacov nikto tému zvyšovania daní neotvoril, neprebehla k tomu žiadna odborná ani laická diskusia a až v novembri 2016 bol primátorom mesta predlžený návrh rozpočtu, ktorý na svojej príjmovej a výdavkovej strane opätovne počítal so zvyšovaním sadzieb daní z nehnuteľností, ktoré by rozpočtu mali priniesť dodatočné zdroje v hodnote cca 300.000,-€.
 
Falošnosť argumentov
Ako argument k potrebe zvýšenia daní bol prezentovaný názor o tom, že Stupava má jedny z najnižších sadzieb daní z nehnuteľností a keďže majetok mesta, jeho ulice, chodníky a cesty a sú v zlom stave je potrebné zvýšiť dane, aby sa mohlo viacej investovať do opráv a rekonštrukcií. Niet žiadneho sporu o tom, že majetok mesta je v zlom stave a naše cesty a chodníky si zaslúžia väčší rozsah investícií. Je však diskutabilné, či navrhovaný spôsob úpravy daňových sadzieb je najsprávnejší a jediný možný. Takisto je otázne, či navrhovaným zvýšením daní dokážeme získať takú relevantnú sumu zdrojov, aby to občania naozaj pocítili na lepších cestách a chodníkoch. 
 
Ešte predtým ako sa dotkneme otázky výšky daní je však potrebné uviesť, že v kampani v roku 2014 ani primátor mesta, ani žiadny z kandidátov na poslancov neotvoril tému zvyšovania sadzieb daní a neviedol v tomto smere s občanmi úprimnú komunikáciu. Máme za to, že je morálne neprijateľné v kampani o tejto téme mlčať ako „vianočný kapor“ a následne ihneď po prevzatí rozhodovacej moci rozhodnúť o dvojnásobnom alebo trojnásobnom zvýšení sadzieb dane väčšiny nehnuteľností. Toto sa v slušnej spoločnosti nazýva „podvod“ alebo podraz na voličovi. Keďže sme sa na takomto podvode nechceli zúčastňovať, návrh na zvýšenie daní sme zamietli.
 
Pokiaľ ide o otázku, či Stupava má naozaj jedny z najnižších sadzieb daní dovoľte nám uviesť len niekoľko porovnaní. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá každoročne porovnáva sadzby daní z nehnuteľností platné v jednotlivých mestách, bola v roku 2016 priemerná sadzba dane z bytov vo výške 0,23 € /1 m2, pričom v Stupave je táto daň v hodnote  0,20 € /1 m2. Priemerná sadzba nebytového priestoru určeného na podnikanie je 2,05 €/1 m2, pričom v Stupave je aktuálne táto sadzba 2,0 €/1 m2. A ešte jedno porovnanie – priemerná sadzba dane zo stavieb na bývanie (teda väčšinou rodinné domy) je v hodnote 0,24 €/ 1m2, pričom v Stupave je aktuálne táto sadzba vo výške 0,2 €/ 1m2. Takže vec treba uviesť na pravú mieru – Stupava ani zďaleka nemá jedny z najnižších sadzieb dane z nehnuteľností, ale jej sadzby dane z nehnuteľností viac menej kopírujú celoslovenský priemer. Neznamená to však, že v budúcnosti nemôže byť daný priestor na diskusiu o vhodnej úprave aj daní z nehnuteľností. Z tejto diskusie však nemôže byť vyňatá občianska verejnosť, a rozhodnutie o úprave sadzieb daní musí byť výsledkom úprimnej, otvorenej ale aj odbornej diskusie, ktorá bude hľadať spravodlivosť, ako základný princíp daňovej politiky.
 
V neposlednom rade je potrebné uviesť, že ani prípadným zvýšením daní z bytov na trojnásobok a daní z domov na dvojnásobok pôvodnej sadzby, nezískame žiadne relevantné zdroje, s ktorými by sme mohli robiť väčšie investičné akcie. Uvedieme len niekoľko príkladov: podľa mestským úradom predloženého materiálu na zvýšenie daní, naše mesto na dani z bytov  vyzbieralo v roku 2015 cca 27.000,-€, na dani z nebytových priestorov cca 7.000,-€ a na dani zo stavieb určených na bývanie sumu 76.000,-€. Pri zvýšení prvých dvoch sadzieb o trojnásobok pôvodnej hodnoty a tretej sadzby na dvojnásobok pôvodnej hodnoty (tak ako to bolo navrhované) je teda možné očakávať vyšší daňový príjem z týchto troch daní o cca 144.000,-€.
 
Len pre porovnanie: Mesto Stupava má od roka 2014 každoročne vyššie príjmy z podielových daní z príjmov fyzických osôb, ktoré štát prostredníctvom Ministerstva financií SR prerozdeľuje medzi mestá a vyššie územné celky, pričom celkový nárast tejto dane od roku 2014 do roku 2017, t.j. za tri roky je v sume 1.324.197,-€. Len medziročný nárast tejto podielovej dane z roku 2016 na rok 2017 predstavuje viac ako 600.000,-€. Inak povedané, navrhovaným zvýšením daní by sme zásadným spôsobom zaťažili 90% obyvateľov mesta, ale zásadným spôsobom by sme mestu nepomohli, pretože vyzbieraná suma nestačí na pokrytie žiadnej väčšej investičnej akcie.
 
Spravodlivé zdaňovanie vo všeobecnosti
Spory o tom, aké by malo byť spravodlivé zdaňovanie sa vedú v ľudskej civilizácii od nepamäti. Vo všeobecnosti sa za spravodlivé zdaňovanie považuje také, ktoré zdaňuje veci, ktoré sú spoločensky nežiaduce a nezdaňuje, resp. menej zdaňuje veci, ktoré sú žiaduce a správne.
 
Príkladom spravodlivého zdaňovania je napr. daň z tabaku, resp. alkoholických nápojov. Spoločnosť nechce, aby sa rozširovalo fajčenie, či pitie alkoholu, tak tieto javy zdaňuje vysokou sadzbou, aby potlačila pitie a fajčenie. Navyše fajčiari a alkoholici sú častejšie chorí a znamenajú väčšiu záťaž pre zdravotný systém, takže je spravodlivé, aby platili viacej na daniach.
 
Príkladom nespravodlivej dane je nerozumne vysoká daň z príjmov. Príjem človeka, samozrejme pokiaľ je legálny, je v zásade pozitívna vec a spoločnosť by mala mať záujem na tom, aby sa každý človek snažil zvýšiť svoje príjmy a životný štandard. Vysokou daňou z príjmov však potlačujeme snahu o vyšší príjem, pretože väčšina ľudí sa bude buď snažiť nemať vyšší príjem a viesť povaľačský a lajdácky život  alebo sa bude snažiť svoje príjmy ukryť pred daňovým úradom. Nerozumne vysokou daňou z príjmov teda nepodporujeme spoločensky žiaduce veci, ale nežiadúce.
 
Spravodlivé zdaňovanie v podmienkach Stupavy
A teda aké by malo byť spravodlivé zdaňovanie v podmienkach nášho mesta? Všetci sa asi zhodneme na tom, že jedným z najväčších problémov nášho mesta je zlý stav ciest a chodníkov a teda celkovej komunikačnej infraštruktúry. Dopravná situácia v meste je už naozaj neznesiteľná, čo si každý občan mohol všimnúť minimálne od septembra minulého roka, kedy doprava už nemá ďaleko ku kolapsu. Dôvod prečo sa táto situácia stále zhoršuje je v tom, že naše mesto sa neustále chaoticky a neriadene rozširuje, pričom pre rastúci počet obyvateľov už začína kolabovať infraštruktúra budovaná pre pôvodné potreby malého mestečka. Stojíme teda pred otázkou, že potrebujeme vyzbierať viac peňazí na opravu a rekonštrukcie ciest a chodníkov. Ale kto by sa mal na tomto vyzbieraní podieľať v najväčšej miere? Podľa princípov spravodlivého zdaňovania by sa mali viacej zdaniť tí, ktorí negatívne javy spôsobujú a menej tí, ktorí sú viac-menej len obeťou týchto negatívnych javov. 
 
V podmienkach Stupavy to teda znamená, že menšia ťarcha by mala byť prenesená na plecia doterajších obyvateľov bytov, domov, podnikateľských priestorov a poľnohospodárskych budov a väčšia ťarcha zdanenia by mala byť na pleciach developerov, prípadne iných stavebníkov nových bytov, domov a iných budov.
 
Vychádzajúc z vyššie uvedeného princípu naši poslanci v mestskom zastupiteľstve pomohli pripraviť a následne aj podporili pri schválení návrh nového všeobecne záväzného nariadenia  mesta Stupava o poplatkoch za miestny rozvoj. Tento poplatok budú automaticky pri vydaní stavebného povolenia platiť všetci developeri a stavebníci nových bytov, domov a všetkých nadzemných stavieb v meste Stupava vo výške 35,-€ za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej stavby.  Výnimku budú tvoriť len niektoré stavby, ktoré sú oslobodené od tohto poplatku priamo zo zákona, ako napr. stavby na školské, zdravotnícke, kultúrne, sociálne potreby a pod. Takýmto spôsobom mesto dokáže získať zaujímavé dodatočné zdroja na financovanie svojich potrieb a zároveň neuvalí trest v podobe zvýšenia daní na tých občanov, ktorí za havarijný stav dopravnej a technickej infraštruktúry mesta naozaj nemôžu.
   
Vážení občania, považujte prosím tento príspevok za jeden z prvých príspevkov k verejnej diskusii k problematike úpravy sadzieb daní z nehnuteľností. Budeme radi, keď na túto tému zaznie viac názorov a stanovísk, pretože len otvorenou a úprimnou diskusiou môžeme dospieť k vzájomne prijateľnému a spoločensky akceptovateľnému riešeniu tejto otázky. 
 
Mgr. Peter Novisedlák
Ing. Martin Smeja PhD.
Ing. Rudolf Kalivoda
Ing. Marek Lacka
Ing. Ľubomír Bugala
Ing. Denisa Klačmanová
Anton Hrica
JUDr. Štefan Haulík
 
poslanci MsZ