Mečiarizmus v Stupave – skutok sa stal

November 89 v mnohých ohľadoch nepriniesol Slovensku automaticky lepší spoločensko-politický systém. Najmä 90-te roky minulého storočia boli veľmi divoké a to, čo sa vtedy dialo, predurčilo vývoj na mnohé desaťročia. Aj preto sa i dnes – viac ako štvrťstoročie od revolúcie, stále darí zlodejom a podvodníkom. Polícia a súdy sa niektorými trestnými činmi buď odmietajú zaoberať, alebo im potrestanie páchateľov trvá pridlho. Alebo ako to býva už zvykom – konštatujú, že skutok sa nestal. Určité prvky mečiarizmu sú preto jednoducho v našej spoločnosti stále prítomné a to ako na celoštátnej, tak i regionálnej a lokálnej úrovni a spoločnosť sa s nimi dodnes postupne vyrovnáva.

V posledných týždňoch preto opäť rezonovala téma zločinov z obdobia vlády Vladimíra Mečiara. Ukazuje sa, že vo verejnosti stále vrie túžba po spravodlivom vyrovnaní sa s minulosťou. Pamätáte sa na to, ako mečiarovský parlament nezákonne zbavil Františka Gauliedera poslaneckého mandátu? Len preto, že si dovolil kritizovať vtedajšie praktiky mocenskej elity. Navyše, nikdy sa netajil názorom na únos syna prezidenta Michala Kováča. Tvrdil, že ho má na svedomí SIS. O to čudnejšia sa javí jeho nezmyselná smrť na vlakových koľajniciach. Dnes, keď sa opäť vďaka filmu Únos diskutuje o Mečiarovych amnestiách a ľudia žiadajú ich zrušenie, je smrť jedného z dôležitých svedkov viac ako zvláštna... František Gaulieder sa angažoval aj na komunálnom poli v Galante, kde mal tiež veľa nepriateľov.

---

Film Únos nám plasticky pripomenul, v čom sme to v 90-tych rokoch žili. Aj preto, že zločiny z tých čias stále neboli potrestané, dnešná spoločnosť nie je a nemôže byť skutočne demokratická.. O tom, že sa fanúšikom týchto praktík mimoriadne darí vo vysokej politike a že jeho nasledovníkov máme v parlamente viac ako dosť, netreba ani hovoriť. Sú však aj v regionálnych a komunálnych štruktúrach. A žiaľ, máme ich dosť aj v našom meste. „V Stupave sa mečiarovcom mimoriadne darilo a darí naďalej. Dvaja zo 77 poslancov, ktorí protizákonne zbavili F. Gauliedera poslaneckého mandátu žijú/žili v Stupave. Ďalší „poctivý podnikateľ mečiarovec“, úspešne sprivatizoval a vytuneloval nielen štátny podnik, ale aj stupavské hvozdy. Smutným paradoxom doby je, že v Stupave bola kedysi iniciovaná celoslovenská petícia za odvolanie Vladimíra Mečiara. Otázkou je dokedy tento zlý sen premenený na skutočnosť bude trvať ?!“ pripomenul jeden z obyvateľov Stupavy na stretnutí členov Stupava nahlas s občanmi. Väčšina sa zhodla na tom že ten zlý sen bude trvať dovtedy kým nevybudujeme právny štát, na čo však musí prísť silná spoločenská objednávka. Právny štát znamená, že režim, ktorý v štáte vládne je podriadený zákonu a právnemu poriadku a nie naopak, ako je to u nás, že zákon a právny poriadok sú podriadené politickému režimu. Začiatkom tohto storočia sme v podstate len prebrali mečiarizmus, ako režim, ktorý v štáte vládol v 90-tych rokoch a podriadil si zákon a právny poriadok, mierne sme tento režim faceliftovali a doplnili marketingovo príťažlivejšími osobami ale v podstate je to stále ten istý systém. Niektorí politológovia volajú tento režim aj "neomečiarizmus", pričom úlohou Slovenska v nasledujúcich rokov je vyrovnať sa s touto traumou a vstúpiť do modernej doby.

V Stupave sa tiež diali a aj sa dejú mnohé neprávosti, veci nefungujú tak ako by mali a mohli, kauzy sa zametajú pod koberec, nerešpektujú sa uznesenia volených zástupcov občanov, nefunguje základná komunikácia na komunálnej úrovni, a hazarduje sa so zdrojmi mesta. Isté je, že ak chceme zmenu režimu, musíme sa o ňu pričiniť. O to sa aspoň na lokálnej úrovni snažia ľudia v združení Stupava nahlas. „V Stupave, v mikro-podmienkach, pretvárame jednu samosprávu na budúcu súčasť budúceho právneho štátu. Vyžadujeme pravidlá. Transparentnosť. Hráme fér. Zastupujeme obyčajných ľudí. Nekamarádičkujeme sa s pochybnými developermi, kmotrami a oligarchami. Ide nám o to, aby veci fungovali pre všetkých nielen pre vyvolených.