Prácu poslanca beriem ako službu domovu

Martin Smeja má 34 rokov, je ženatý, zatiaľ bezdetný. Šéfuje Centru vedy, ktorého cieľom je popularizovať vedu a techniku, predovšetkým medzi mládežou. V Stupave žije od narodenia a považuje ju za najlepšie miesto pre život. Pred rokom a pol úspešne kandidoval do mestského zastupiteľstva  preto, že mal obavy z toho, akým smerom ide vývoj v meste a chcel to zmeniť. Ako poslanec prináša zaujímavé riešenia pre Stupavu najmä v oblasti dopravy a školstva.

Aký je váš vzťah k Stupave?
Osobitný a veľmi citový. Stupava je výnimočné mesto, s úžasnými hodnotami a tradíciami. Predtým, než som sa oženil, sme s  manželkou uvažovali, že by sme odišli niekde do zahraničia. Mali sme dobré ponuky aj predstavu, čo by sme tam robili. Ja som ju ale  presviedčal, aby sme dali Stupave šancu a zostali tu. Napokon sme usúdili, že zostaneme v Stupave. Aj keď, dnes mi to občas pripomenie, najmä teraz, keď som poslancom a vidím problémy, s ktorými sa Stupava potýka. Vraví mi – vidíš, mohli sme byť niekde inde a toto si nemusel neriešiť.
Dnes je pomerne bežné, že mladí ľudia, ktorí sú šikovní, vzdelaní a ovládajú jazyky, uvažujú o tom, že odídu žiť do zahraničia. Vo vašom prípade ste si teda vyberali len medzi zahraničím a Stupavou alebo bola v hre aj povedzme Bratislava, prípadne iné slovenské mesto?
Pre mňa nič iné ako Stupava neprichádzalo do úvahy. Nechcel som nikde odísť. Stupava ako taká je veľmi pekná. Mám rád tunajšiu prírodu. Často jazdím na horskom bicykli, je to zábava, stretávam cestou zvieratá, sem-tam sa mi pripletie popod bicykel užovka, prípadne zazriem srnku. Kúsok odtiaľto je Pajštún, Karpaty sú hneď za rohom. Navyše, v Stupave poznám  veľa ľudí. Predstava, že by som si vymazal tieto vzťahy a odišiel niekde do neznáma sa mi vôbec nepáčila a stále sa mi nepozdáva. Jednoducho, ja som tu doma.

---

Kandidovali ste s heslom: „Tvár Stupavy nech tvoria občania, nie developeri", prečo? Zdalo sa vám, že sa vývoj uberá neprávnym smerom?
Vtedy bolo toto motto veľmi aktuálne a v podstate stále je. Stupava sa totiž začala v rámci územného plánu veľmi rozmáhať, ale takým – povedal by som – veľmi živelným spôsobom. Cieľom developerov bolo postaviť domy a odísť. Keď som si kupoval byt, rozprával som sa s jedným z nich. Povedal som mu, že ľudia sa  sťažujú, že postavil 4 bytovky, chce stavať 5-tu, ale nemáme tu školy ani škôlky a nie je vyriešená doprava. On na to vtedy odpovedal, že je mu to jedno, pretože tu už aj tak o rok nebude. Vraj to potrebuje čím skôr predať a ísť zas inde. To ma teda dosť zamrzelo. Potom ešte prišli tie neslávne zmeny a doplnky územného plánu  1/a, z ktorých bolo jasné, že sa  k nám do mesta môžu hrnúť developeri a zaberať pozemky vo veľkom rozsahu s víziou budúcej stavby! Dnes vidíme, že to Stupave prináša len samé problémy. Bez riešenia podporných mechanizmov ako sú školy, škôlky,  doprava a zdravotné stredisko, to jednoducho nemá zmysel. Snažíme sa (súčasná samospráva) túto situáciu nejako látať a riešiť. Celý tento rozpočtový rok sme sa napríklad zameriavali na školy a škôlky. Podľa mňa nie je správne, aby sa v meste bez rozmyslu stavalo. Pribudne nám tu totiž potom množstvo obyvateľov bez toho, aby mali zabezpečený adekvátny servis. Toto možno novým obyvateľom ani nedôjde, ale my čo v Stupave žijeme od narodenia, alebo väčšinu života, si pamätáme, že Stupava mala vždy svoj komfort. Dnes oň prichádzame a mňa to mrzí. Vnímam to tak, že Stupavu strácame. V zmenách ÚP 1/a evidentne tvár Stupavy určovali developeri. Keď voči tomu potom ľudia zakročili, spísali petíciu, vtedajšie mestské zastupiteľstvo to len „zobralo na vedomie“. Mne to znie ako že – ďakujeme za informáciu, berieme to na vedomie, ale spravíme si aj tak po svojom. Nič s tým vtedy neurobili. Pritom 4 tisíc ľudí, to je polovica volebnej základne celej Stupavy! A oni to len zoberú na vedomie!
To bol dôvod prečo ste sa rozhodli kandidovať? Zdal sa vám prístup predošlého zastupiteľstva príliš laxný?
V tomto bode rozhodovania áno. Ale bol len jeden z dôvodov. Druhý bol, že ja som pozíciu poslanca bral ako službu. Lákalo ma to už dávnejšie. Chcel som sa zapojiť do kreovania mesta, priamo vstupovať do procesov. Chcel som byť Stupave osožný. Je to môj domov a človek, keď je doma, chce sa oň starať. Poupratovať, okopať záhradku, chce, aby to tu  vyzeralo pekne.
Možno nie všetci vedia, že keď beriete „poslancovanie“ vážne a chcete to robiť poriadne, vyžaduje si to veľa času, energie a je to služba za veľmi smiešne peniaze. Neoľutovali ste to nikdy?
Nikdy som to neoľutoval. Aj keď, áno, súhlasím s vami, vyžaduje si to naozaj veľa času. Ak to chcem naozaj robiť poriadne, musím si naštudovať množstvo materiálov. Sedem dní pred zastupiteľstvom sa zverejňujú materiály, ktoré sa budú prerokúvať. Máme povedzme 17 bodov, o ktorých budeme hlasovať a ku každému je materiál. Mám zodpovednosť. Ak chcem naozaj dobre zahlasovať, musím vedieť, o čom to je, tak študujem. Skoro každý stupavský poslanec je navyše v nejakej komisii. Ja som v troch, som predsedom komisie dopravy, podpredsedom komisie školstva, športu a kultúry a predsedom komisie Termming, alebo ľudovo kuričskej komisie, ktorá sa zaoberá správou mestskej kotolne. To je ďalšia náročná práca – riadenie týchto mikroinštitúcií. Jasné, že by som sa niekedy radšej venoval práci v záhradke alebo svojim záľubám, ale považujem to za dôležité. A honorár za túto prácu... Je to skôr všimné a vykryje to náklady spojené s výkonom funkcie. No nerobím to pre peniaze.
Čo považujete v súčasnosti za najväčší problém Stupavy?
Ako som už hovoril, problém vznikol, keď predošlé zastupiteľstvo schválilo  zmeny a doplnky ÚP 1/a. Ovocie toho rozhodnutia, čo vtedy zasadili, cítime dnes. Prinieslo to nedostatok škôl a škôlok a samozrejme problémy s dopravou. A bude to ešte horšie, pretože výstavba sa rozbieha. Prichádzajú noví obyvatelia. Dnes je štandardom, že sú v jednej domácnosti dve autá a tak sa nám začínajú zapĺňať cesty. Ak prichádzate z ktorejkoľvek bočnej ulice na hlavnú, čakáte niekoľko minút. Voľakedy sme to nepoznali. Snažíme sa to nejakým spôsobom riešiť, ale stále je to veľmi málo.
 
Odvtedy, čo ste v mestskom parlamente, podarilo sa vám niektoré veci zvrátiť? Je niečo, na čo ste špeciálne hrdý?
Je to sumár takých čiastočných vecí. Zapracovali sme na škole a škôlke. Teraz sa aktuálne robí nadstavba škôlky, kde pribudnú ďalšie miesta pre deti. Hoci ich aj tak bude i naďalej nedostatok, je to prvý krok. Najbližší rok by sme sa chceli zamerať na dopravu a doriešenie Štúrovej ulice, ktorá by bola spojnicou Železničnej ulice a Devínskej cesty na odľahčenie dopravy na Hlavnej ulici. Ja som na poslednom zastupiteľstve dával ešte aj návrh na spracovanie plánu dopravnej obslužnosti pre križovatku Hviezdoslavovu, Dolnú a Záhumenskú, ktorá je dosť kolízna. Netuším, prečo sa tým nikto doteraz nezaoberal, pretože riešenie nie je veľmi nákladné, dá sa to spraviť celkom jednoducho. Stačí tam vybudovať betónový trojuholník, osadiť potrebné značky, urobiť priechody pre chodcov. Peniaze sa na to dajú v rozpočte nájsť úplne bez problémov. Ak všetko pôjde tak ako má, o rok o takomto čase to môže byť vyriešené. Mám ešte jednu vec, ktorú chceme v najbližšej dobe riešiť, ale o tom nechcem teraz hovoriť.
Prečo ste sa vôbec na toto dali? Prečo je podľa vás dôležité angažovať sa vo veciach verejných?
Je to jednoduché a vidieť to dnes aj vo veľkej politike. Niektorí ľudia napríklad nejdú voliť s tým, že veď sa aj tak nič nezmení. A potom chodia štrajkovať pred domy politikov, pretože sú nespokojní a nešťastní. Ďalší si zas myslia, že práca poslanca alebo primátora je jednoduchá, až triviálna. Nie je to ale tak. Je to zložité, sú tam pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Keby sa prišli pozrieť na zasadnutie zastupiteľstva videli by čo riešime, a ak by sa to celé snažili pochopiť, určite by nám poslancom vedeli byť lepšie nápomocní pri spravovaní mesta. Mesto totiž spravuje primátor, zastupiteľstvo a občania. Je to spoločná zodpovednosť. Občania majú často na mnohé problémy výborné riešenie už dávno a keby bola lepšia komunikácia medzi ľuďmi, poslancami a primátorom, vedeli by sme všetko riešiť rýchlejšie a kvalitnejšie. Je to možno výzva, ale keď to funguje v iných krajinách, tak prečo nie u nás. Čo sme my horší?
:-)

---