SOS slovenské mlieko

Naši spoluobčania a farmári sa obracajú na  slovenského spotrebiteľa s výzvou o pomoc - zachrániť naše farmárstvo, potravinovú sebestačnosť a v konečnom dôsledku i slovenský vidiek a krajinu. Rozumejú pôde a poľnohospodárstvu a skôr ako my všetci ostatní pochopili, kam nás chcú dostať nadnárodné koncerny a obchodné reťazce.

Uverejňujeme ich výzvu aj preto, lebo medzi riadkami hovorí aj o Stupave. O tom aká bohatá a mnohoraká bola naša produkcia potravín: Stupava bola povestná nielen kapustou, ale boli tu aj rozľahlé ovocné sady, vinohrady, zeleninárstva, rybníky, bažantnice, zazvernené poľovnícke revíry - a tiež veľká konzeráveň i odbytové podniky. Dnes hektáre najlepšej pôdy ležia ladom a smutne čakajú na svoj osud - predaj realitným maklérom a špekulantom.

Skúste si, prosím,  zajtra v obchode vybrať do košíka slovenské mlieko. Bude možno o 20 ¢ drahšie ako zahraničné, ale za tých pár centov to určite stojí.

---

Vážený slovenský spotrebiteľ,
viete, že na Slovensku sa ročne vyprodukuje okolo 960 tis. ton surového kravského mlieka a máme približne 140 tis. dojníc? Viac ako 40 % mlieka sa predáva vo forme konzumného mlieka. V hypermarketoch môžete  dnes kúpiť liter mlieka od 0,29 do 0,33 eur, vrátane DPH. Je to cena nižšia ako platíte za liter minerálky, kokakoly alebo za kus Horalky.
    Viete, aké sú výrobné náklady mlieka? Slovenský farmár dnes môže predať  svoje mlieko spracovateľovi za 26 centov a dostane dotáciu od štátu približne 5 centov. Jeho náklady sú minimálne na úrovni  36 centov, takže je v strate. Mliekareň je nútená ponúknuť za mlieko 26 centov, lebo obchodné reťazce, ktoré diktujú trhovú cenu potravín, chcú od neho odkúpiť balené, spracované a dopravené mlieko za 27 centov. Mliekareň je pod tlakom, lebo každý deň prichádza stotisíce litrov mlieka, veď kravám nemôžete nakázať, aby "zastavili dodávku". Denne produkuje  čistú stratu, pri takomto predaji nie sú pokryté ani jej prvotné výrobné náklady. Každý pohár mlieka, čo vypijete, dotujú minimálne 12 centami slovenskí farmári a mliekarne. Skúste v rakúskych obchodoch kúpiť slovenské mlieko. Nekúpite. V našich reťazcoch bežne nájdete zahraničné mlieko. Skúste kúpiť v Nemecku  krabicu mlieka za 29 centov. Nekúpite.
   Aká je budúcnosť? Taká, ako to dopadlo so slovenským zeleninárstvom.
V rokoch 1994 kilogram cesnaku stál 1 korunu. Stovky domácich  pestovateľov prestali pestovať. Za niekoľko rokov cena bola 150 korún, ale za tie peniaze už sa mohol  kúpiť iba zahraničný cesnak. Začiatkom 90-tych rokov ste kúpili na našich trhoch čerstvé, šťavnaté paradajky plné chuti, ktoré sa pestovali na slovenskom vidieku. Dnes sa o chuti takýchto paradajok iba rozpráva. Veď viete, národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený ju prežiť znova.
   Zavrite oči a predstavte si slovenský vidiek bez poľnohospodárstva, bez obrábaných polí a bez pasúcich sa kráv. Dneska fantázia, zajtra realita. Teraz sa rozhoduje o budúcnosti slovenského mlieka. Ak zostaneme nečinní, o rok skrachuje polovica poľnohospodárov a spracovateľov. Štát príde a desiatky miliónov eur ročne, zanikajú pracovné miesta, strácame vlastnú kultúru, vedomosti, odborníkov. O dva roky budeme všetci kupovať iba nemecké trvanlivé mlieko za 80 centov alebo viac.
Povedzte nám, naozaj by ste nekupovali slovenské mlieko za 45 centov, aby ste zachránili slovenské kravy? Nenájde sa tých 15 centov navyše na liter mlieka vo svete, kde jedna SMS-ka stojí 6 centov?

S úctou,
EUROMILK, a.s.

---