Stupavská skládka odpadov alebo časovaná bomba, ktorá vybuchla

Na mestskom zastupiteľstve konanom v máji 2017 bola predložená správa dočasnej kontrolnej komisie týkajúcej sa prešetrenia postupov prác vykonaných pri rekultivácii a uzatvorení stupavskej skládky. Komisia bola zložená z hlavnej kontrolórky mesta, z členov dozornej rady Technických služieb Stupava, s.r.o. (ďalej len „TSS“), zo zástupcu občanov mesta a z poslancov mestského zastupiteľstva. Komisia za štyri mesiace svojej činnosti prezrela a skontrolovala obrovské množstvo materiálov a dokumentov (zmluvy vrátane ich dodatkov, faktúry, integrované povolenia, projektové riešenia vrátanej ich doplnkov, rozhodnutí UVO a iných štátnych orgánov, stavebný denník, rozpočty diela s výkazom výmer, katastrálne výpisy vlastníckych vzťahov a pod.) a vo veci vypracovala obsiahlu správu, ktorej rozsah je takmer 30 strán.
Keďže správa je plná čísiel, faktických údajov a vecných zistení a nie je práve „oddychových čítaním“ viacerí občania mesta sa na nás obrátili so žiadosťou, aby sme pripravili krátky článok, ktorý zrozumiteľnou formou vysvetľuje problémové okruhy a hlavné zistenia. Tento článok je preto pokusom zrozumiteľnou formou zhrnúť posledný vývoj udalostí ohľadom stupavskej skládky odpadov. Nie je však poslednou bodkou za mozaikou udalostí, ktoré budú predmetom podrobnejšieho prešetrenia zo strany Najvyššieho kontrolného úradu, resp. orgánov činných v trestnom konaní.  
Príprava na „žatvu“
            Stupavská skládka bola uzatvorená pre ďalšie činnosti týkajúce sa zneškodňovania odpadu skládkovaním už v roku 2009. Keďže od toho okamihu bolo jasné, že skládka musí prejsť kompletnou rekultiváciou a uzatvorením bol ešte v roku 2009 vypracovaný projekt uzatvorenia a rekultivácie skládky, ktorý predpokladal výkon klasických rekultivačných prác pozostávajúcich zo: zhutnenia telesa skládky, uloženia odplyňovacej vrstvy,  uloženia dvoch vrstiev minerálneho tesnenia na zabránenie prenikania atmosferických zrážok do telesa skládky,  uloženia drenážneho systému, prekrytia skládky zeminou a následné zatrávnenie skládky.
Na toto projektové riešenie sa mala použiť suma z účelovej finančnej rezervy, ktorá sa postupne kumulovala počas minulých období prevádzky skládky a bola uložená na viazanom bankovom účte, ktorý nebolo možné použiť bez súhlasu štátnych orgánov na ochranu životného prostredia (Okresný úrad životného prostredia Malacky, resp. Slovenská inšpekcia životného prostredia). Keďže v roku 2014 bola na tomto účte uložená suma vo výške 1,1 milióna EUR, bolo jasné, že toto číslo bude všetkých kompetentných dráždiť ako visiaci sladký strapec hrozna dráždil líšku v Ezopovej bájke.
A skutočne, v roku 2014 už bolo projektové riešenie uzatvorenia a rekultivácie skládky upravené takým spôsobom, že do rekultivácie mala ísť už len suma 440 tisíc EUR (čo stačilo na zrekultivovanie cca plochy 13% telesa skládky) a zvyšná suma cca 550 tisíc EUR mala byť použitá na rekonštrukciu obvodovej hrádze v rozsahu cca 110 metrov, z dôvodu priesakov v telese skládky. Hlavným leitmotívom tohto riešenia bola skutočnosť, že ochranný val skládky bol v severnej časti skládky narušený a podľa zistení bol v havarijnom stave.
Toto projektové riešenie z roku 2014 bolo zapracované do zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená dňa 11.12.2014 bývalým primátorom mesta na cenu diela 999 tisíc EUR a to tri týždne po komunálnych voľbách, z ktorých bolo zrejmé, že na ďalšie obdobie nebol do funkcie zvolený. Táto zmluva bola navyše uzatvorená v rozpore so zákonnými  postupmi verejného obstarávania, pretože zhotoviteľ bol vyberaný priamym zadaním, za čo mesto dostalo pokutu zo strany Úradu pre verejné obstarávanie vo výške cca 60 tisíc Eur.
Poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí nastúpili do funkcie dňa 15.12.2014 hneď na svojom ustanovujúcom zasadnutí odvolali bývalého primátora mesta z funkcie konateľa TSS, do tejto funkcie menovali novozvoleného primátora, ktorému na pracovnom zasadnutí dňa 17.12.2014 odporučili ukončiť uzatvorenú zmluvu o dielo, resp. zúžiť jej rozsah tak, aby sa vykonali len nevyhnutné práce týkajúce sa odstránenia havarijného stavu a a by sa vo veci vyhlásilo nové verejné obstarávanie na kompletnú rekultiváciu skládky odpadov.            
Bez ohľadu na všetky uvedené skutočnosti však treba tiež uviesť, že na zazmluvnené projektové riešenie z roku 2014 bolo vydané stavebné povolenie a na toto riešenie bol viazaný aj súhlas štátnych orgánov s čerpaním finančnej rezervy z viazaného účtu.       
Rekultivácia, ktorá nebola rekultiváciou
            Ihneď potom, ako bol štátnymi orgánmi dňa 23.3.2016 konečne daný súhlas s čerpaním finančných prostriedkov z finančnej rezervy na viazanom účte, sa rozbehli realizačné práce, ktoré však ani čiastočne nebolo možné nazvať rekultiváciou. V skutočnosti sa realizovalo úplne iné dielo ako to, ktoré bolo zazmluvnené v roku 2014 a na ktoré bolo dané stavebné povolenie, či súhlas s čerpaním účelovej finančnej rezervy z marca 2016.
 Namiesto čiastočnej rekultivácie sa od apríla 2016 realizovali len zemné práce spočívajúce častokrát len vo virtuálnom prevoze zeminy, ktorej množstvo, kvalitu a vzdialenosť transportu nikto nekontroloval. A pritom množstvo, kvalita a vzdialenosť transportu zeminy sú rozhodujúce pre samotné určenie ceny zemných prác. 
Napriek postupu prác v rozpore so zmluvou, so stavebnými povoleniami a súhlasmi štátnych orgánov však ku podivu boli všetky mesačné faktúry zhotoviteľa poctivo zo strany primátora mesta uhrádzané. Keďže na stavbe nefungoval reálny stavebný dozor, ktorý by kontroloval fakturované údaje súvisiace s množstvom a transportom zeminy došlo navyše k nezrovnalostiam medzi množstvami zeminy zapísanými v stavebnom denníku a množstvom zeminy, ktoré bolo fakturované. Fakturované boli nielen väčšie množstvá zeminy, ako boli zapísané v stavebnom denníku ale často krát bol fakturovaný transport zeminy na vzdialenosti nad 20 km, pričom zemina v skutočnosti pochádzala zo zemníka, ktorý sa nachádzal v areály skládky. Len pri porovnaní hodnôt zo stavebného denníka a vystavených a uhradených faktúr, komisia skonštatovala nezrovnalosti vo výške cca 157 tisíc Eur.
V neposlednom rade je potrebné uviesť, že vyššie uvedené zemné práce boli z väčšej časti vykonané na vybudovanie novej obvodovej hrádze v dĺžke cca 214 metrov a na väčšie prekrytie skládky zeminou, ako to, ktoré bolo projektované (zvýšenie z 0,2 metra na 0,5 metra). Navyše vôbec sa nerealizovala ani čiastočná rekultivácia 13% plochy skládky, pretože neboli realizované naprojektované práce týkajúce sa prekrytia skládky minerálnym tesnením a inštaláciou odplyňovacej vrstvy a drenážneho systému. Táto skutočnosť však nebránila tomu, aby v časti „rekultivácia skládky“ bola uhradená suma 94 tisíc Eur za uloženie zeminy, pričom je záhadou, prečo sa ukladala zemina, keď tomuto uloženiu nepredchádzali technologické postupy (minerálne tesnenie, odplyňovacia vrstva, drenážny systém a pod.)   ktoré by uloženiu zeminy mali predchádzať.   
Keď už bolo jasné, že sa buduje úplne iné dielo a vykonávajú sa úplne iné práce ako tie, ktoré by sa vykonávať mali, v auguste 2016 bol mestu odovzdaný doplnok projektovej dokumentácie, ktorým sa dodatočne legalizovali dovtedajšie práce v rozpore so zmluvou. Tento doplnok projektovej dokumentácie však odmietla schváliť dozorná rada TSS, ktorej bol doplnok projektového riešenie predložený a súčasťou zmluvy o dielo sa tento doplnok stal „vďaka“ aktivite pána primátora jeho podpisom dodatku č. 2 zmluvy o dielo - až dňa 25.11.2016. Dielo sa teda takmer 8 mesiacov budovalo v rozpore so zmluvou a v konečnom dôsledku bolo vybudované v rozpore so stavebným povolením a súhlasom na čerpanie účelovej finančnej rezervy.
Skrátka a v stručnosti: celá finančná rezerva bola vyčerpaná len na zemné práce, ktoré reálne nikto nekontroloval a ktoré sa podľa zmluvy a súhlasov štátnych orgánov vôbec nemali realizovať. Na tieto zemné práce bolo v konečnom dôsledku vynaložených takmer 900 tisíc Eur (800 tisíc v časti B. projektového riešenia a 90 tisíc v časti A. projektového riešenia). Priesaky v telese skládky bolo podľa správy komisie možné dočasne riešiť realizáciou jedného vrtu s hĺbkou cca 11 metrov a zapusteným čerpadlom napojeným na flexy hadice, ktoré budú dotiahnuté do bývalej nádrže priesakovej kvapaliny. Toto riešenie by si vyžiadalo maximálne 40 tisíc Eur. Vybudovanie novej obvodovej hrádze, prípadne jej rekonštrukcia  za takmer 800 tisíc Eur však priesaky v konečnom dôsledku nerieši, pretože tieto sa objavia v inej časti telesa skládky, tam, kde im nová, resp. zrekonštruovaná  obvodová hrádza nebude stáť v ceste.
Riešenie týchto priesakov teda prinesie až rekultivácia skládky, vďaka ktorej sa zhutní teleso skládky a skládka sa prekryje minerálnym tesnením na zabránenie prenikania zrážkových vôd. Toto riešenie však vedenie mesta v súčinnosti so zhotoviteľom diela odmietlo. Na toto riešenie by pritom stačila suma účelovej finančnej rezervy, ktorá bola v roku 2014 ešte uložená na viazanom účte, avšak dnes tam už nie je. Ak by sme toto riešenie realizovali, dnes by sme mohli mať po problémoch. Teraz nás čaká ešte rekultivácia skládky, na ktorú však už nemáme peniaze, takže opäť, ako toľkokrát predtým sa budú musieť zložiť občania. Najnevinnejším sa totiž na Slovensku neodpúšťa. 
Bomba, ktorá vybuchla
Stupavská skládka bola v minulosti označovaná rôznymi menami: najprv to bolo „zlaté vajce“ Stupavy, z ktorého mesto žilo celé 90 roky, potom skládka získala pomenovanie „časovaná bomba“, ktorá tiká a ktorá raz nevyhnutne vybuchne. Ani jedno pomenovanie však nebolo úplne pravdivé. Zlaté vajce totiž nemalo len výnosy, ale aj náklady a okrem toho zákon rozumne počítal s tým, že určitá suma výnosov sa musela odkladať, ako rezerva na špeciálnom účte, z ktorého sa na konci prevádzky uhradí rekultivácia. Skládka celkom nebola ani časovanou bombou, pretože uložená rezerva by pri starostlivosti riadneho hospodára, postačovala na jej uzatvorenie a rekultiváciu. Napriek tomu však táto bomba vybuchla, aj keď vybuchnúť nevyhnutne - nemusela. 
   Skládka je v skutočnosti len smutným pripomenutím negatívnych stránok doby, v ktorej všetci žijeme posledných 25 rokov, a je mementom toho, aby sme si uvedomili, že ak takto budeme žiť ďalších 25 rokov, naše deti a naši vnuci už v tejto krajine dávno nebudú pre stratu perspektívy a životných zdrojov. Ak sa všetci aspoň na chvíľu zamyslíme nad touto myšlienkou, napísanie tohto článku pre nás malo zmysel.     
 
    
   
Ing. Ľubomír Bugala
Mgr. Peter Novisedlák
JUDr. Štefan Haulík
 
poslanci MsZ
 

---