Zalejú nás splašky?

Ako ďalej s ČOV?
Čistiareň odpadových vôd v Stupave je v nevyhovujúcom stave a už tento rok potrebuje nevyhnutné investície. Problémom však sú aj samotní obyvatelia, ktorí svojím správaním upchávajú kanalizáciu. Ak sa niečo ihneď nezmení, môže sa to naozaj zle skončiť.
 
Čistiareň odpadových vôd v Stupave je po rekonštrukcii, no potrebovala by ďalšie investície. Zatiaľ situácia nie je katastrofálna, no už o rok môže byť toto konštatovanie opačné. „ČOV Stupava bola rekonštruovaná v rámci európskych fondov a z časti samotným mestom Stupava. V roku 2010 boli ukončené rekonštrukčné práce  a v roku 2011 bola ČOV daná do skúšobnej prevádzky. Od roku 2013 sme v trvalej prevádzke kapacitne pre 18.000 EO (ekvivalentných osôb, pozn. red.). Momentálna situácia je za rok 2016 podľa výpočtu BSK5 na prítoku  9.706 EO (pri celkovom počte obyvateľov v roku 2016:  11.217). Z hľadiska prietoku splaškových odpadových vôd je to už horšie, kapacita prietoku je stanovená na maximálne 1.040.000 m³ ročne a pri prietoku 924.727 m³ za rok 2016 je vidno, že sme tesne pod povolenou hranicou,“ vraví vedúci ČOV Stupava Ján Lachkovič

---

a dodáva: „Stav ČOV je relatívne dobrý čo znamená na trojku. Výsledky na odtoku sú vyhovujúce a spĺňame limitné hodnoty, ktoré nám boli stanovené úradom Životného prostredia v Malackách. Otázka znie za akú cenu. Chýba nám primárna sedimentácia na zachytávanie sedimentov, ktoré nám momentálne robia problémy v nádržiach, chýbajú jemné hrablice, ktoré by zabezpečili zachytávanie plávajúcich nečistôt do veľkosti 0,6 mm. Momentálne sú v prevádzke 25-ročné hrablice zo svetelnosťou 20 mm čo je nevyhovujúce z hľadiska opotrebovávania točivých strojov. Najväčším problémom je lisovňa kalu kde sa nachádza 21 ročný sitopásový lis výrobcu ANDRITZ, ktorý je technicky aj morálne zastaraný.“

Časti technológie sú zastaralé
Na akútne problémy stupavskej čistiarne odpadových vôd poukazuje aj poslanec Mestského zastupiteľstva Stupavy Michal Polakovič, ktorý zároveň vyratúva, aké investície ČOV potrebuje.  „Do rekonštrukcie ČOV Stupava nebola zahrnutá linka odvodňovania kalu, kde stále funguje sitopásový lis značky ANDRITZ VS 10, ktorý bol do prevádzky spustený v roku 1995. Zariadenie je z hľadiska životnosti a kapacity nevyhovujúce. Kvalitatívny výkon pásového lisu z hľadiska sušiny odvodneného kalu predstavuje 12 % celkovej sušiny, čo je oproti bežným hodnotám moderných zariadení 18 - 25 % sušiny, mimoriadne nízka hodnota. Dodávka takéhoto strojnotechnologického zariadenia v obdobnej podobe pre projektovanú kapacitu ČOV predstavuje investíciu 120 tisíc eur. Na stupni mechanického predčistenia sú momentálne osadené jemné hrablice zo svetelnosťou 20 mm, ktoré sú už hlboko za svojou životnosťou, nakoľko do prevádzky boli spustené v roku 1992. Závažným problémom je práve ich svetelnosť, ktorá by mala byť maximálne 0,6 mm. Následkom tohto problému je nadmerné opotrebovávanie točivých strojov a tým vznikajú zbytočné náklady na ich opravy. Dodávka náležitých jemných hrablíc s lisom na zhrabky a elektrickým ovládaním vrátane nákladov na inštaláciu a uvedenie do chodu sa pohybuje  v rozsahu 30 - 45 tisíc eur. Ako upozorňuje poslanec Michal Polakovič, tieto investície je nevyhnutné zrealizovať ešte tento rok. Situácia je dokonca natoľko vážna, že v prípade odstavenia lisu, nebude mať ČOV ako spracovávať kal a jediná možnosť by bola vypustiť ho do potoka. Jedným dychom však dodáva, že verí, že k takejto situácii nedôjde, pretože to by znamenalo skutočnú  environmentálnu pohromu. „V roku 2020 bude treba kompletne vymeniť všetky točivé stroje a odhadované náklady sú na úrovni 400-500 tisíc eur,“ uzatvára Michal Polakovič.

20 tatroviek pevného odpadu ročne
K problémom však nemalou mierou prispievajú aj samotní obyvatelia Stupavy. Je naozaj nepochopiteľné, čo všetko dokážu do kanálov vyhodiť. Ani sa nechce veriť, že toto je možné v civilizovanom meste. Ako ukazujú fotografie, zamestnanci ČOV dokážu z kanálov v rámci čistenia vytiahnuť naozaj neuveriteľné predmety.  „Závažným problémom sú neuvedomelí občania, ktorí si z verejnej kanalizácie urobili smetný kôš. Do kanalizácie hádžu všetok odpad z domácností ako handry, vreckovky, dámske vložky, potraviny a podobne. Tie sa dostávajú do čerpadiel v čerpacích staniciach, ktoré sa následne upchávajú a opotrebovávajú. Našej spoločnosti tak vznikajú zbytočné náklady na odstraňovanie porúch a havárií, ktoré sa pohybujú rádovo v tisíckach eur. V roku 2016 sme museli odstrániť 220 ton materiálu, ktorý nepatrí do verejnej kanalizácie,“ uvádza šokujúce čísla vedúci ČOV Stupava Ján Lachkovič.
 
Stupavská čistiareň teda dopláca na neporiadnych občanov, ale tiež na to, že samospráva jej doteraz nevenovala dostatočnú pozornosť. Keďže primátor aj poslanci sa menia každé štyri roky a vždy im istý čas trvá, kým sa v problematike zorientujú, problémy sa kopia. „Za posledných 6 rokov sme mali 6 riaditeľov. Viete si predstaviť aký chaos sa tu za tie roky vytvoril ?“ upozorňuje Ján Lachkovič s tým, že verí, že tentoraz sa konečne situácia obráti. Vraví, že má dôveru v súčasných poslancov na čele s Michalom Polakovičom. Verme, že má pravdu a že u v tomto roku uvidíme, ako ČOV dostane potrebné investície.

---